reklama

Môj otec

Tato sa v mnohom od mamy odlišoval a v mnohom si boli veľmi podobní. Vždy sa však navzájom veľmi dobre dopĺňali. Bol pre nás prísna autorita.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Symbol duše
Symbol duše (zdroj: Michal Hajduch)

 Keď sme urobili niečo, čo si zasluhovalo väčší trest, vždy to riešil tato. V lepšom prípade to skončilo kľačaním, v horšom slovami: „Podaj mi pravítko!“. „Pravítko“ bola tenká doštička, ktorú používal pri výkone svojej krajčírskej aj otcovskej profesie.
 Z jeho životných príbehov, ktoré nám rozprával, by sa dala napísať celá kniha. Často ich opakoval a veľakrát, hlavne keď sme už boli starší, sme sa z nich smiali, pretože sme ich už detailne poznali.
 Hoci bol veľmi inteligentný, celý život pracoval ako robotník. Odmietol predať svoju vieru za kariéru. Napriek tomu, že jeho osobnými priateľmi boli vysokopostavení komunisti, nikdy netúžil po výhodách, ktoré by zo známosti s týmito ľuďmi mohol mať. Hoci vedeli, že jeho názory sú úplne iné ako ich, pokladali sa za jeho dobrých priateľov.
 V svojom osobnom živote nám ďeťom ukázal, čo znamená kresťanská láska k blížnemu. Využil tieto známosti iba vtedy, keď potreboval niekomu pomôcť. A to potreboval dosť často. Často ho ľudia prosili, aby im pomohol a on vždy nezištne urobil, čo bolo v jeho silách. Chodil, prosil, vybavoval. A väčšinou vybavil. Veľa vysokoškolsky vzdelaných ľudí mu vďačí za to, že sa vôbec na vysokú školu dostalo. Nikdy z toho nič hmotné nemal. Iba dobrý pocit. To mu stačilo.
 Až keď som dospel, uvedomil som si, koľko musí mať človek v sebe vnútornej sily, aby v zárodku odmietol výhody, aké sa jemu núkali. Aby radšej celý život žil ticho a skromne. Prežil plnohodnotný život. Jeho život mal zmysel. Staral sa o svojho otca až do smrti. Vychoval a uživil 6 detí. Zomrel zaopatrený sviatosťami, keď už všetky deti stáli na vlastných nohách.
 Spomínam si na jeho úžasnú aktivitu a entuziazmus. Stále mal čo robiť. Prišiel z roboty a už mal naplánovanú nejakú prácu doma. Ako strašne nerád som s ním chodieval k svákovi Petrovi alebo k Zdenovi Králikovi - dedinským stolárom. Bolo to vtedy utrpenie: „Skoč domov pre 10 holšróbov...“, „Skoč zobrať za hrsť šesťdesiatok klincov, ale aby to boli šesťdesiatky, nie menšie!...“, „Drž poriadne tú dosku, keď vychádza z hobľovky! Pridvihni tú dosku! Nedvíhaj ju až tak!“ 
 Teraz si na tie vzácne chvíle spomínam veľmi rád a s nostalgiou. Veď sme sa pri ňom toľko naučili! Naučil nás láske k práci. Nie nejako fanaticky ale s rozumom. Naučil nás pri práci rozmýšlať a robiť ju s radosťou a poctivo. Myslím, že to je veľký vklad do života pre mňa a mojich súrodencov.
 Keď si niekedy vypil trochu viac alkoholu, bol vždy urečnený. Mal úžasnú náladu. Poskytol nám veľmi veľa dobrých rád. Niektoré jeho ponaučenia si dodnes pamätám. A tiež sme mu vtedy najradšej dávali podpisovať žiacke knižky, pretože namiesto trestu za naše nehanebné študijné výsledky nasledovalo láskavé, polhodinové poučovanie a vysvetľovanie. To sme si nejako odtrpeli a potom už bolo dobre.
 Zodrel sa v nezdravej strojárskej fabrike. Za socializmu sa veľmi nehľadelo na životné prostredie. Veľa robotníkov zo ZŤS sa nedožilo šesťdesiatky. Pamätám si, ako často spomínal, kto zasa zomrel. Mal to šťastie, že žil ešte 12 rokov na dôchodku. Aj keď ... všetci by sme ho mali oveľa, oveľa radšej medzi nami. Verím, že už za nás oroduje u dobrého Pána Boha a že nám takto pomáha v našich starostiach a problémoch. Možno preto si ho Pán Boh zobral k sebe.

Michal Hajduch

Michal Hajduch

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otec siedmych detí, veriaci, mám rád prírodu a stretávam sa takmer výhradne s dobrými ľuďmi. Verím, že svet sa dá zlepšiť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu